| Vitajte Vítame Vás na stránke Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vo Vranove nad Topľou. Na tejto stránke nájdete informácie o histórii a súčasnom dianí v našom cirkevnom zbore.
OZNAMY -------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Počet prístupov:
Jan Amos Komenský Jan Amos Komenský - 420. výročie jeho narodenia Presne v deň narodenín J. A. Komenského – 28. marca – v deň, ktorý väčšina našej verejnosti pozná ako „Deň učiteľov“ sa v našom chráme konali podvečerné slávnostné služby Božie, venované práve životu a dielu tejto významnej historickej osobnosti, ktorého meno je známe snáď každému. Služby Božie mali netradičný priebeh: Po úvodnom slove a hymnickej piesni Kto za pravdu horí nasledovalo scénické pásmo, venované životu a dielu J. A. Komenského, ktoré pripravili 14 žiaci Základnej školy vo Vranove nad Topľou, navštevujúci povinne voliteľný predmet náboženská výchova. V dialógoch postáv Komenského, učiteľov, rodičov, žiakov a detí, ktoré žiaci stvárnili odznelo 46 autentických citátov z jeho najznámejších diel. V záverečnom referáte boli priblížené autobiografické informácie z jeho života, bola podrobnejšie predstavená cirkev Jednota bratská, ktorej posledným biskupom bol J. A. Komenský. Práve tejto cirkvi vďačíme za preklad celej Biblie do češtiny v rokoch 1579-93, tzv. Bibliu kralickú, ktorú sme my evanjelici používali až do roku 1937. Jazyk tejto Biblie používali naši predkovia- slovenskí evanjelici až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry Hlavným cieľom pripraveného predstavenia bolo pripomenúť a zdôrazniť práve život a prácu Komenského – povolaním duchovného malej protestantskej cirkvi - pretože vo všetkom svojom snažení (i v oblasti výchovy a vzdelávania), vidí Komenský pokračovanie človeka vo stvoriteľskom diele Božom, naplnenie biblického obrazu človeka ako bytosti, ktorú Boh stvoril k svojmu vlastnému obrazu. Snáď najvýstižnejšie sú záverečné slová Komenského, (ktorého stvárnil Samuel Kovaľ, študent SOG Vranov nad Topľou): „Človek má rozum, aby rozoznával, a vôľu, aby volil, čokoľvek je kde dobré alebo zlé.... Ó, vzácny majstre Huse, ako veľmi som chcel podľa tvojho vzoru ísť cestou pravdy, hlásať Božiu pravdu, vzdelávať ľudstvo na ceste poznania Boha... a to všetko v rodnom jazyku v mojej domovine...no nie je mi tak súdené... Celý môj život bolo putovanie a nemal som vlasti... Ustavične som menil miesto pobytu a nikde som nemal domov... S láskou, pokorou a odhodlaním vyznávam napokon: Hospodin je môj podiel, moje dedičstvo, môj hrad, moja skala, moje svetlo, moje spasenie, môj strážca, môj ochranca; iných ochrancov nemám. Bože, buď vôľa Tvoja! AMEN.“ Danka R vyučujúca predmet NBV, autorka scenára
Fotky z akcie Úvaha - Ježišov kríž Ježišov kríž. Nedávno som čítal otrasnú správu z druhej svetovej vojny, ako sa do Stalingradského kotla, obkľúčeného ruskými vojakmi? dostalo ešte posledné nemecké lietadlo. Naplnili ho ranenými. Potom však ešte prišli ďalší vojaci, ktorí boli ľahšie ranení alebo čiastočne omrznutí. Všetci chceli tým lietadlom odletieť, hoci už bolo plné. Vyliezli na stroj, kam sa len mohli zachytiť: zvonku na kľučky dverí, na podvozok. Nakoniec sa lietadlo vznieslo. Po pristáti však na lietadle už nebol ani jeden z tých, čo sa naň povešali zvonku. Ich ruky zmrzli – odviala ich búrka. Yachránili sa len tí, čo boli v lietadle. Vtedy som musel myslieť na toto: evanjelium o Ježišovi, Synovi Božom je ako lietadlo, ktoré zachraňuje. Dá sa ním vyletieť z údolia zahynutia, je v ňom dosť miesta. Napriek tomu mnohí nie sú vo vnútri, poriadne nenastúpili, ale visia zvonku. Prídu raz za rok do kostola. Dajú sa pokrstiť, ale veria všetkému, čo sa naskytne. A potom, keď umrú, má pastor potvrdiť, že boli dobrí ľudia. Rozumiete: visia len zvonku. Môžete si byť istí, takí budú strhnutí. Zachránení je len ten, kto je vo vnútri! Ste naozaj vo vnútri? Peklo bude raz plné ľudí, ktorí vedeli o Ježišovi, ale nenastúpili k Nemu. Rozumiete: Veriť v Ježiša znamená nastúpiť k Nemu Urobte to! On je jediný, komu môžete svoj život bez váhania zveriť Nakoniec by som vám ešte raz chcel postaviť pred oči Ježišov kríž. Poďte teraz v duchu so mnou na Golgotu. Tam visí na kríži Boží Syn. Pod krížom je jediné miesto na celom svete, kde človek môže nájsť odpustenie hriechov, tak, že sa všetko zmení! V meste Lubecku je nádherný starý chrám, v ktorom je známy oltárny obraz z 15. storočia od Hansa Memlinga „Ukrižovanie Krista“. Keď v roku 1942 pri bombardovaní kostol horel, neznámy vojak so svojimi priateľmi vbehol do kostola a s nasadením života ten obraz zachránil. Krátko po vojne som mal v tom meste prednášku. Jedného dňa ma zavolal riaditeľ múzea: „Mám v pivnici slávny Memlingov obraz. Ak ho chcete vidieť, rád vám ho ukážem.“ Nenechal som si ujsť túto príležitosť. Skutočne obdivuhodný obraz: vojaci na koňoch, žoldnieri hrajúci kocky, pestrý zástup Ľudí, plačúce ženy, posmievajúci sa farizeji. Nad tým všetkým sa týčia tri kríže. Objavil som však zvláštnu vec: uprostred tlačenice, pod Ježišovým krížom, je prázdne miesto zarastené trávou, jediné voľné miesto. „Je to zvláštne“, poznamenal som, „obraz je preplnený postavami, iba jediné miesto je prázdne a to práve pod Ježišovým krížom. Na čo asi myslel Memling, keď ten obraz maľoval?“ Maliari stredoveku boli do istej miery expresionisti, vždy chceli svojimi obrazmi niečo vyjadriť. Môj priateľ mi to vysvetlil:“Myslím, že malir tým chcel povedať: Tu, pod Ježišovým krížom, je voľné miesto. Môžeš sa tu postaviť aj ty!“ Často myslím na ten obraz: „Tu, pod tým krížom, smrť už stráca svoju hrôzu. V Ježišových ranách môžem vidieť záchranu. Ruky má rozprestreté na záchranu každého hriešnika....“ Áno, som šťastný, že sa aj pre mňa nájde miesto pod krížom Ježiša, Syna Božieho. To miesto je voľné aj pre vás! Dokedy však bude to miesto prázdne? / Wilhelm Busch, Ježiš náš osud/ |
| |||||||||||||||||||||||||||||
