Nedávno som čítal otrasnú správu z druhej svetovej vojny, ako sa do Stalingradského kotla, obkľúčeného ruskými vojakmi? dostalo ešte posledné nemecké lietadlo. Naplnili ho ranenými. Potom však  ešte prišli ďalší vojaci, ktorí boli ľahšie ranení alebo čiastočne omrznutí. Všetci chceli tým lietadlom odletieť, hoci už bolo plné. Vyliezli na stroj, kam sa len mohli zachytiť: zvonku na kľučky dverí, na podvozok. Nakoniec sa lietadlo vznieslo. Po pristáti však na lietadle už nebol ani jeden z tých, čo sa naň povešali zvonku. Ich ruky zmrzli – odviala ich búrka. Yachránili sa len tí, čo boli v lietadle.

  Vtedy som musel myslieť na toto: evanjelium o Ježišovi, Synovi Božom je ako lietadlo, ktoré zachraňuje. Dá sa ním vyletieť z údolia zahynutia, je v ňom dosť miesta. Napriek tomu mnohí nie sú vo  vnútri, poriadne nenastúpili, ale visia zvonku.  Prídu raz za rok do kostola. Dajú sa pokrstiť, ale veria všetkému, čo sa naskytne. A potom, keď umrú, má pastor potvrdiť, že boli dobrí ľudia. Rozumiete: visia len zvonku. Môžete si byť istí, takí budú strhnutí. Zachránení je  len ten, kto je vo vnútri! Ste naozaj vo vnútri?

   Peklo bude raz plné ľudí, ktorí vedeli o Ježišovi, ale nenastúpili k Nemu. Rozumiete: Veriť v Ježiša znamená nastúpiť k Nemu Urobte to! On je jediný, komu môžete svoj život bez váhania zveriť

  Nakoniec by som vám ešte raz chcel postaviť pred oči Ježišov kríž. Poďte teraz v duchu so mnou na Golgotu. Tam visí na kríži Boží Syn. Pod krížom je  jediné miesto na celom svete, kde človek môže nájsť odpustenie hriechov, tak, že sa všetko zmení!

   V meste Lubecku je nádherný starý chrám, v ktorom je známy oltárny obraz z 15. storočia od Hansa Memlinga  „Ukrižovanie Krista“.  Keď v roku 1942 pri bombardovaní kostol horel, neznámy vojak so svojimi priateľmi vbehol do kostola a s nasadením života ten obraz zachránil.  Krátko po vojne som mal v tom meste prednášku. Jedného dňa ma zavolal riaditeľ múzea: „Mám v pivnici slávny Memlingov obraz. Ak ho chcete vidieť, rád vám ho ukážem.“ Nenechal som si ujsť túto príležitosť.

Skutočne obdivuhodný obraz: vojaci na koňoch, žoldnieri hrajúci kocky, pestrý zástup Ľudí, plačúce ženy, posmievajúci sa farizeji. Nad tým všetkým sa týčia  tri kríže. Objavil som však zvláštnu vec: uprostred tlačenice, pod Ježišovým krížom, je prázdne miesto zarastené trávou, jediné voľné miesto. „Je to zvláštne“, poznamenal som, „obraz je preplnený postavami, iba jediné miesto je prázdne a to práve pod Ježišovým krížom. Na čo asi myslel Memling, keď ten obraz maľoval?“ Maliari stredoveku boli do istej miery expresionisti, vždy chceli svojimi obrazmi niečo vyjadriť. Môj  priateľ mi to vysvetlil:“Myslím, že malir tým chcel povedať: Tu,  pod Ježišovým krížom, je voľné miesto. Môžeš sa tu postaviť aj ty!“

   Často myslím na ten obraz: „Tu, pod tým krížom, smrť už stráca svoju hrôzu. V Ježišových ranách môžem vidieť záchranu. Ruky má rozprestreté na záchranu každého hriešnika....“ Áno, som šťastný, že sa aj pre mňa nájde miesto pod krížom Ježiša, Syna Božieho.

   To miesto je voľné aj pre vás! Dokedy však bude to miesto prázdne?

                                                            / Wilhelm  Busch, Ježiš náš osud/